Yon natif natal Depatman Artibonit la, Viktè Benwa (Mèt Ben) gradye nan inivèsite a l’Ékol de Otèz ÉEtid Entènasyonal Pòtoprens. An 1972, li te ko-fonde Kolèj Jean Price-Mars, kote li toujou anseye istwa ak syans sosyal. Li se tou yon aktivis sosyal demokrat, fondatè plizyè pati politik ak mouvman sivik, epi ansyen Minis Edikasyon Nasyonal ak Zafè Sosyal. Li dedye lavi li pou konbat diktati ak eksklizyon sosyal ak yon vizyon pou ankouraje yon sistèm demokratik ki baze sou jistis sosyal. Li se otè travay la Batay elektoral ak kriz politik an Ayiti (1807-1957) nan ki li prezante kriz politik yo ak batay elektoral yo nan lòd kwonolojik, soti nan evènman 1807 yo rive nan monte François Duvalier nan pouvwa an 1957. Benoît etabli yon koneksyon ant batay elektoral yo ak kriz politik yo epi li prezante move gouvènans kòm premye faktè eksplikatif pou yon sosyete ayisyen ki pa fonksyone byen. Atravè liv sa a, Mèt Ben pèmèt nou revize istwa nou kòm yon pèp, epòk kriz li yo ak konfli pouvwa li yo.
Viktè Benwa (Mèt Ben) se otè yon liv ki rele Batay elektoral ak kriz politik an Ayiti (1807-1957) kote li prezante tout kriz politik ak batay elektoral yo, nan lòd yo te pase a, kòmanse ak evènman 1807 yo rive lè doktè François Duvalier te monte sou pouvwa an 1957. Benoît montre rapò ki genyen ant batay elektoral yo ak kriz politik yo epi li prezante move gouvènans kòm premye faktè ki esplike move fonksyònman sosyete ayisyen an. Nan liv sa a, Mèt Ben fè nou retounen sou istwa pèp nou an, sou moman kriz li te travèse, epi sou lit pou pouvwa ki te genyen. C3 Editions, 210 paj, janvye 2019.